História

Ďurďoš

Skočit na navigaciSkočit na vyhledávání
Ďurďoš
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Vranov nad Topľou
Región Šariš
Nadmorská výška 175 m n. m.
Súradnice 49°02′54″S 21°31′34″V
Rozloha 6,14 km² (614 ha[1]
Obyvateľstvo 267 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 43,49 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1363
Starosta Miroslav Mikeľ[3] (SME RODINA)
PSČ 094 31 (pošta Hanušovce nad Topľou)
ŠÚJ 544183
EČV VT
Tel. predvoľba +421-57
Adresa obecného
úradu
Obec Ďurďoš

Ďurďoš 36, 094 31 Ďurďoš

Telefón 445 23 20
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Webová stránka: [http://durdos.sk durdos.sk]
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: 

Ďurďoš je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou, Prešovského samosprávneho kraja, historického regiónu Šariš.

Obsah

Poloha obce[upraviť | upraviť zdroj]

Ďurďoš leží vo východnej časti doliny strednej Tople. Nadmorská výška v strede obce je 175 m. n. m. a v chotári 160 - 490 m. n. m. Mierne členitý povrch chotára tvoria horniny bradlového pásma, treťohorný flyš a štvrtohorné náplavy Tople. Stredná časť odlesnená, inde les.[4]

História obce[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1363 (obec však jestvovala už skôr) a názov obce uvedený ako Gurgus, neskôr ako Gyvrges (1410), Djurďaš (1808), Dzurdzoš (1920), Ďurďoš (1927) po maďarsky Gyöfgyös. Jej variant je totožný s nárečovým variantom mena Juraj. Mužom s takým menom bol pravdepodobne prvý miestny šoltýs. Vzhľadom na vývoj osídlenia blízkeho okolia predpokladáme, že sídlisko založil šoltýs s poddanými podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia do 17. storočia. V Ďurďoši v roku 1493 hospodárilo šesť sedliackych domácností. Polia pre ďalších šesť usadlostí ležali opustené, ich bývalí obyvatelia sa vysťahovali alebo pomreli. V roku 1550 tam bývalo vo vlastných domoch osem sedliackych domácností. Zakrátko sa všetci odsťahovali alebo vymreli, lebo v roku 1567 bývala iba jedna rodina miestneho slobodníka. Napokon do roku 1570 sídlisko úplne spustlo. Dedinu zakrátko oživili noví usadlíci. V roku 1582 boli nové sedliacke usadlosti zdanené daňou kráľovi od 2,25 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných osem poddaných domov a možno aj dom šoltýsa. Na prelome 16. a 17. storočia bol Ďurďoš malou dedinou  s poddaným obyvateľstvom. V roku 1610 žilo v Ďurďoši len málo sedliackych a železiarskych domácností, lebo v tomto roku ich spolu zdanili iba od 0,5 porty. Zakrátko aj tí dedinu opustili, v dôsledku čoho v období rokov 1630 -1635 tam poddanskí obyvatelia nežili. Neskôr Ďurďoš opäť obnovili prisťahovalci. Ich zásluhou bol Ďurďoš začiatkom 18. storočia malou dedinou. V roku 1715 tam žilo osem (šesť opustených), v roku 1720 len päť poddanských domácností, v roku 1787 mala obec 28 domov a 179 obyvateľov, v roku 1828 mala obec 20 domov a 155 obyvateľov. Zaoberali sa chovom dobytka a poľnohospodárstvom. V 19. storočí patrila rodine Blašovcov. Za 1. ČSR pracovali v lesnom hospodárstve a v poľnohospodárstve.  čase SNP v chotári pôsobili partizánske skupiny - Čapajev. Dňa 7.9.1944 fašisti zastrelili 3 obyvateľov obce. JRD bolo založené v roku 1958. Časť obyvateľov v čase socializmu pracovala v priemyselných podnikoch v Prešove a Košiciach. Pod správu obce a jej katastra dnes patrí aj blízka osada Grodzin.[4]

Historické názvy obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1363 – Gurgus
  • 1410 – Gyvrges
  • 1808 – Djurďaš
  • 1920 – Dzurdzoš
  • 1927 – Ďurďoš[4]

po maďarsky: Gyöfgyös

Časti obce (podľa veľkosti)[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ďurďoš
  2. Grodzín
  3. Kolónia
  4. Viduma

Richtári/Starostovia[upraviť | upraviť zdroj]

2018 - ...          Ing. Miroslav Mikeľ

2010 - 2018    Emília Marcinková

2006 - 2010    Marta Jurčová

1999 - 2006    Emília Marcinková

1995 - 1999    Juraj Labanc

1991 - 1995    Štefan Straka

1987 - 1991    Andrej Sabo