História
Ďurďoš
Ďurďoš | |
obec | |
Štát |
![]() |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Vranov nad Topľou |
Región | Šariš |
Nadmorská výška | 175 m n. m. |
Súradnice | 49°02′54″S 21°31′34″V |
Rozloha | 6,14 km² (614 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 267 (31. 12. 2020) [2] |
Hustota | 43,49 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1363 |
Starosta | Miroslav Mikeľ[3] (SME RODINA) |
PSČ | 094 31 (pošta Hanušovce nad Topľou) |
ŠÚJ | 544183 |
EČV | VT |
Tel. predvoľba | +421-57 |
Adresa obecného úradu |
Obec Ďurďoš
Ďurďoš 36, 094 31 Ďurďoš |
Telefón | 445 23 20 |
Poloha obce na Slovensku
|
|
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
|
|
Webová stránka: [http://durdos.sk durdos.sk] | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Ďurďoš je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou, Prešovského samosprávneho kraja, historického regiónu Šariš.
Obsah
Poloha obce[upraviť | upraviť zdroj]
Ďurďoš leží vo východnej časti doliny strednej Tople. Nadmorská výška v strede obce je 175 m. n. m. a v chotári 160 - 490 m. n. m. Mierne členitý povrch chotára tvoria horniny bradlového pásma, treťohorný flyš a štvrtohorné náplavy Tople. Stredná časť odlesnená, inde les.[4]
História obce[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1363 (obec však jestvovala už skôr) a názov obce uvedený ako Gurgus, neskôr ako Gyvrges (1410), Djurďaš (1808), Dzurdzoš (1920), Ďurďoš (1927) po maďarsky Gyöfgyös. Jej variant je totožný s nárečovým variantom mena Juraj. Mužom s takým menom bol pravdepodobne prvý miestny šoltýs. Vzhľadom na vývoj osídlenia blízkeho okolia predpokladáme, že sídlisko založil šoltýs s poddanými podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia do 17. storočia. V Ďurďoši v roku 1493 hospodárilo šesť sedliackych domácností. Polia pre ďalších šesť usadlostí ležali opustené, ich bývalí obyvatelia sa vysťahovali alebo pomreli. V roku 1550 tam bývalo vo vlastných domoch osem sedliackych domácností. Zakrátko sa všetci odsťahovali alebo vymreli, lebo v roku 1567 bývala iba jedna rodina miestneho slobodníka. Napokon do roku 1570 sídlisko úplne spustlo. Dedinu zakrátko oživili noví usadlíci. V roku 1582 boli nové sedliacke usadlosti zdanené daňou kráľovi od 2,25 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných osem poddaných domov a možno aj dom šoltýsa. Na prelome 16. a 17. storočia bol Ďurďoš malou dedinou s poddaným obyvateľstvom. V roku 1610 žilo v Ďurďoši len málo sedliackych a železiarskych domácností, lebo v tomto roku ich spolu zdanili iba od 0,5 porty. Zakrátko aj tí dedinu opustili, v dôsledku čoho v období rokov 1630 -1635 tam poddanskí obyvatelia nežili. Neskôr Ďurďoš opäť obnovili prisťahovalci. Ich zásluhou bol Ďurďoš začiatkom 18. storočia malou dedinou. V roku 1715 tam žilo osem (šesť opustených), v roku 1720 len päť poddanských domácností, v roku 1787 mala obec 28 domov a 179 obyvateľov, v roku 1828 mala obec 20 domov a 155 obyvateľov. Zaoberali sa chovom dobytka a poľnohospodárstvom. V 19. storočí patrila rodine Blašovcov. Za 1. ČSR pracovali v lesnom hospodárstve a v poľnohospodárstve. čase SNP v chotári pôsobili partizánske skupiny - Čapajev. Dňa 7.9.1944 fašisti zastrelili 3 obyvateľov obce. JRD bolo založené v roku 1958. Časť obyvateľov v čase socializmu pracovala v priemyselných podnikoch v Prešove a Košiciach. Pod správu obce a jej katastra dnes patrí aj blízka osada Grodzin.[4]
Historické názvy obce[upraviť | upraviť zdroj]
- 1363 – Gurgus
- 1410 – Gyvrges
- 1808 – Djurďaš
- 1920 – Dzurdzoš
- 1927 – Ďurďoš[4]
po maďarsky: Gyöfgyös
Časti obce (podľa veľkosti)[upraviť | upraviť zdroj]
- Ďurďoš
- Grodzín
- Kolónia
- Viduma
Richtári/Starostovia[upraviť | upraviť zdroj]
2018 - ... Ing. Miroslav Mikeľ
2010 - 2018 Emília Marcinková
2006 - 2010 Marta Jurčová
1999 - 2006 Emília Marcinková
1995 - 1999 Juraj Labanc
1991 - 1995 Štefan Straka
1987 - 1991 Andrej Sabo